Môžete sa kedykoľvek odhlásiť. Novinky zasielame raz za štvrťrok.
- Úvod
- Knihy
- Vydania Hladohlas
- Hostina blaženosti + Platonické vrásky (2 knihy, Pavel "Hirax" Baričák, Jano Marton)
Hostina blaženosti + Platonické vrásky (2 knihy, Pavel "Hirax" Baričák, Jano Marton)

- Kompletné špecifikácie
- Hodnotenie 0
- Komentáre 0
- Súvisiaci tovar3
Hostina blaženosti + Platonické vrásky (2 knihy, Pavel "Hirax" Baričák, Jano Marton)Skladom 1 ks17,99 €/ ks14,63 € bez DPH
Zbierka Hostina blaženosti od Pavla "Hiraxa" Baričáka, vydaná v roku 2026, a rovnako tak nová zbierka Platonické vrásky od Jána Martona za akciovú cenu.
Keď ťa nemám
je ťa najviac.
Vo mne.
Ach, koľko veľa ťa vo mne je...
Tak prečo, keď ťa môžem chytiť za ruku,
dať ti letmý bozk,
mrhám?
Boh je múdry.
Berie nám, aby sme našli.
V sebe.
Kľúče.
Od tej najvzácnejšej truhlice
v šírom vesmíre,
v samotnom strede nás.
Sľubujem, že tie kľúče nájdem
a už nebudem
mrhať.
Lebo si sa nenarodila,
aby si žila vo mne,
či nebodaj pri mne.
Pri mne je nesmierne ďaleko,
mrazivo ďaleko,
keď môžeme tvoriť.
Jedno.
Pavel "Hirax" Baričák
V prázdnych decibeloch ľadu
Moje tmy sa lámu
v prázdnych decibeloch ľadu
a starec tam hlboko dnu
kýva do môjho zrkadla.
Pýta sa ma na moje
piate ročné obdobie.
Na sny, vrásky, tmy,
triašku a boľavý chrbát.
Neviem mu odpovedať.
V mojich prázdnych decibeloch ľadu
nie je priestor na hlas.
Na pýchu a klam.
Na smrad z ľudí. Na anjelov.
Na realitu a lepšieho človeka.
Nie je tam priestor na raj.
Mám tam len čudnú predstavu.
Predstavu o tom,
čo všetko by som chcel povedať.
Samému sebe
a potom presne to isté tebe.
Ale ty tu nie si.
A dokonca ani ja.
Je tu len priestor,
čo sa delí na ročné obdobia.
Stále dookola len to piate.
Je už pár životov neskoro
a dýcham na svedomie
ako na sklo.
Prstom kreslím srdce.
Dnu tvoje meno
a premýšľam, čo sa stalo
so svetom? Kam sa podel?
Umelé definície a umelá veda.
Veľa prázdnoty a žiadne prepáč.
Vzduch berúca dynamika
a ty celkom, ale celkom preč.
Taký je môj svet,
kde chleba niet,
lež lyrizovaný pokrm
ostať človekom je mi blízky.
No moje tmy sa lámu
v tichu. Nie. Nie som sýty.
Nestretávam už ľudí
a chlieb akosi stvrdol.
Hlad láme kosti
môjho starca
a ty si mnou:
Prepáč mi, šepkám.
Zverujem sa už len otcovi.
Tak ako včera, tak aj dnes.
V prázdnych decibeloch
hlasu viac niet. Ach, veruže niet.
Ostala len predstava.
Moje najväčšie bohatstvo.
Predstava o tom, koľko trvá
naše piate ročné obdobie:
Von sa prebíja fialové slnko
a nikto sa ma nepýta,
ako sa mám.
Ján Marton




