Spod striech (kniha, Ján Marton)

Autor sa v tomto románe nenechal inšpirovať fantáziou. Príbehy, postavy, a dokonca ani šťastné konce nie sú vymyslené. Načítal ich za posledné roky, stali sa zúčastneným a v období, do ktorého zapadli ako tetris. Autor ako dieťa zbožňoval túto hru a rovnako tak do dnešného dňa nemení záľuby. Napísal svoj tretí román Spod striech, na ktorý musel dozrieť a dorásť. Na ktorý musel párkrát vstať z mŕtvych a zase umrieť. Spod striech je príbeh o odkrývaní neviditeľného svetla. Je o bežných ľuďoch, ktorým sa dejú bežné veci len na oko. Dejú sa im vzácnosti a prekvapenia. Smútok a láska. Radosť a plač. Nič nie je definitívne a len málo vecí je večných. Presne o tom je táto kniha. Lebo to, čo nevidieť, je najmocnejšie a najtrvácnejšie.

"Keď sa mi bolesť preženie každé ráno ako stádo po mojom doráňanom tele,viem že žijem. Keď zavriem oči, vidím, ako sa jeden v druhom hojíme a pretekáme zo spoločných snov až na našu skutočne vyliečenú Zem. Ďakujem, že sme sa stretli."

Autor

Ukážka:

Snívalo sa mi o tebe. Snívalo sa mi o tom, čo určite prežijem. Vedel som to. Bola to dlhočizná noc plná lásky. Snívalo sa mi, že si mi konečne neutekala. Snívalo sa mi, že sme si jeden druhému urobili strechu z dlaní a dali nad hlavu. Pršal vtedy teplý dážď a ja som sa zobudil na to, ako plačem. Boli to krásne chvíle. Chvíle poznania a toho najmocnejšieho pocitu, ktorý existoval.