Slzy tvojej milenky (kniha, Lea Victory)

Životný príbeh Lei, úspešnej psychologičky, ktorá sa v najkrajších rokoch svojho života nechala strhnúť na úplné dno priepasti, aby zistila, že žiadna z jej zaužívaných rád, ktorými dopomohla svojim klientom nájsť stabilitu v ich osobnom živote nie je ani prinajmenšom ušitá na mieru jej osobnosti. Po krachu manželstva z dôvodu manželovej nevery sa dlho utápa v roli obete, uzatvára sa pred možným šťastím zo strachu, že opäť stroskotá. Túži milovať a byť milovaná, pričom sa lásky vedome stráni. Jedinú reálnu útechu vidí vo výchove dcérky, ktorej sa snaží vštepovať skutočné životné hodnoty akými sú skromnosť, čestnosť a úprimnosť. Kľúčový zlom v jej živote nastáva vo chvíli, keď pochopí, že skutočné šťastie takmer vždy prichádza ruka v ruke s vďakou za životné lekcie, pokorou k vlastnému životu, sebaodovzdaním sa vyšším vesmírnym silám a pochopením, že slzy manželovej milenky sú aspoň také vzácne ako tie jej.

O autorke:

Lea Victory

Narodila sa v malom meste na strednom Slovensku v znamení Blížencov. Pre toto znamenie je charakteristický široký duševný obzor, vrodená intuícia a bezhraničná zvedavosť. Tým pádom vedome zostáva večným študentom na škole života, kde je v každodennom kontakte so všemožnými scenármi. Jedným z nich sa nechala inšpirovať a vznikol z neho príbeh ženy, ktorá sa rozhodla za svoje šťastie vytrvalo bojovať.

Úryvok:

Nikdy už nezistím, z ktorej bodnej rany mojej beztak doráňanej duše som začala tak neúprosne krvácať. Viem len, že zrazu sa to už nedalo zastaviť. Kým ja som vytvárala ornú pôdu pre spoločne trávené chvíle, môj manžel hľadal únik z tejto fádnej reality. Nech mi to Boh odpustí, ale bola som v prvom rade matkou. Matkou, ktorá si potrebuje svoje dieťa nakojiť, utíšiť a uspať. Matkou, ktorá nad svojim dieťaťom bdela, keď mu išli prvé zúbky a dvíhala ho zo zeme pri prvých pádoch. Matkou, ktorá sa nestihla vždy prezliecť, namaľovať a učesať tak ako americké fotomodelky 21. storočia, ktorým strážia deti babysitterky zo Slovenska za minimálnu mzdu. On bol mužom, hlavou rodiny, ktorý mohol namiesto ďalšieho zoznamovania odpratať riad, pustiť akési nostalgické slaďáky z minulosti, či rozliať nealkoholické pivo do pohárov. Záležalo mi na ňom, nikdy som ho do ničoho netlačila, ale nemohla som mu držať ruku dvadsaťštyri hodín denne, či strážiť jeho kroky, ktoré ho namiesto tepla rodinného hniezda niesli za ďalšou mladou milenkou. Neviem, či vôbec dovŕšila tá sopľa dvadsiaty rok, ale zrazu obsadila všetky moje zmysly a nabúrala sa do nášho každodenného života tým najhnusnejším spôsobom.