Prikladanie slnka (kniha, Ján Marton)

Básnická zbierka od Janka Martona z roku 2021, jeho desiata v poradí. 

Rana nad ľavé obočie môjho zmyslu

Si ako slnko nad temným
výjavom neurčitej viery.
Rana nad ľavé obočie
môjho zmyslu.

Si Vianocami mojich pohrebov
v gurmánskych papuliach lásky.
Si batoľa i starena.
Stena prekrásneho výjavu
nad utrpením tmy.

Si premena mojej doby,
môjho rytmu i tónu.
Hlas mojich pochodní,
zrodu i smrti.

Skutočne existuješ.
A to je na tom to najstrašnejšie.

 
Dlhá a nežne blčanlivá

I.
Chcel by som byť
tvojim pohárom.
Tesne pred pol štvrtou
v ďalšej básni.

Cez okno však len
lámem lúč,
a vravím slnku ešte nezhasni
tú prekliatu vec:

Deň.

II.
Ohnivé dunenie mojich stotín,
iba napája tušenia
a podobne poslednú nádej
na nové ráno a tú istú teba.

Len tak,
akoby bola noc nad čakanie
vzácnejšia.
Dlhá a nežne blčanlivá.

Ako ohne v tvojich studniach.

Je ráno plné okien

Všetko, čo mám,
vo svojej sopke,
sú obrazy. Bez rámov
a ochranných skiel.

Všetko, čo mám,
je ráno,
keď sa nadýchnem vetra,
čo mi posiela tvoje vlasy.

Tvoje ruky. Po vetre
v tom istom obraze bez rámu.
Lebo je ráno
v opuchnutých očiach.

V úsmeve motýľa,
čo sa ukryl do rozprávkovej knihy.
Je ráno teba a mňa.
Sopiek a slnka.

Usmej sa. Hovorím si
a v dlaniach lámem kamene.
Je ráno plné okien
a teba.

Strácam dych a slová.
Znova
v priamom prenose,
keď ti hladím vlasy.

Oknami, čo ostali mi namiesto očí.